Pán minister školstva, argumenty za a proti (I. časť)

Autor: Peter Chlupík | 1.5.2012 o 15:57 | (upravené 1.5.2012 o 16:25) Karma článku: 12,21 | Prečítané:  810x

Okolo školstva sa za ministrovania pána Čaploviča objavuje niekoľko argumentov za a proti jeho návrhom. Možno by bolo na čase, čisto na základe nameraných čísel príslušných inštitúcií, uviesť niektoré nápady a návrhy na správnu mieru. Pán minister nám rozpráva o tom, ako mala jeho maturita z matematiky výborný vplyv na jeho logiku (aj keď je historik). No pri analýze niektorých údajov sa dá povedať, že tento blahodarný vplyv už vyprchal.

1. Slovensko má veľa gymnázií – naozaj neviem, na základe čoho toto usúdil pán minister. Nie je to pravda. Podľa štatistiky OECD (rok 2009) sa na základe analýzy štruktúry študentov medzi gymnázia (všeobecné školy) a stredné odborné školy (odborné školy) zistilo toto: z 39 sledovaných krajín má Slovensko 5. najnižší počet gymnazistov. Na Slovensku je počet študujúcich na gymnáziách 28%, priemer OECD je tesne nad 50% (!!!). Toľko ospevované a ministrom školstva ponúkané školské systémy Fínska a Nemecka sú samozrejme počtom gymnazistov pred nami (aj keď je pravda, že fínskych 30% a nemeckých 48% je stále pod priemerom OECD).

2. Úroveň gymnázií je slabá, majú byť len pre elitu – naozaj rád by som vedel, kde tá elita je teraz. Ona je samozrejme už teraz na gymnáziách. Tak neviem, akú elitu tam chce pán minister dostať. To, akí sú naši gymnazisti, je naozaj obraz našej dnešnej elity. Sú ale gymnazisti naozaj takí slabí, ako nám to ponúka pán minister? Pomaly legendárnou vetou sa stáva príhovor pána Fica murárovi o tom, „že on vie oveľa viac ako dáky gymnazista, ktorý sa naučí 2 dejepisné pojmy naspamäť (táto veta je voľne parafrázovaná, ale svoj význam nestratila).

Odhliadnuc od toho, že neexistuje žiadna reálna štatistika, ktorá by potvrdzovala kvalitatívny pokles našich gymnazistov, skúsim pánovi ministrovi oponovať. Stačí si preštudovať poslednú správu NÚCEMu o výsledkoch maturitnej skúšky (za rok 2010). Matematika – priemerná úspešnosť gymnazistov 64,1%, priemerná úspešnosť študentov odborných škôl 45,9% (kto chce, chápe). Slovenský jazyk – priemer gymnázií 73,8%, odborných škôl 57,1%. Samozrejme, môže niekto namietať, rozdiel takmer 20% sa môže niekomu máliť. V záverečnej správe, ale samotný NÚCEM konštatuje – „potvrdil sa výrazný rozdiel (vedomostný) medzi gymnáziami a odbornými školami“.

3. Gymnázia vychovávajú samých politológov, humanistov a tí sú následne nezamestnaní – no, tak ja veru neviem, kde na toto pán minister prišiel. V roku 2010 končilo na gymnáziách štúdium približne 18 – tisíc študentov. Z nich necelých 6 – tisíc, t.j. jedna tretina maturovala z matematiky. Približne na rovnakých počtoch je aj počet maturantov dejepisu a náuky o spoločnosti. Áno, možno by mohlo byť maturantov z matematiky aj viac (napr. na úkor humanitných predmetov), kde má ale pán minister istotu, že by to naozaj pomohlo?

Nezamestnanosť – to je samostatná kategória „logického“ uvažovania pána ministra. Medzi absolventmi gymnázia je necelých 5% nezamestnaných. Samozrejme, dá sa namietať, že veď oni idú na vysokú školu. O.k. Ale nezamestnanosť vysokoškolských vzdelaných ľudí je 4%! Na druhej strane nezamestnanosť absolventov odborných škôl je 15%. Pričom, máme študijné odbory, ktoré vykazujú nezamestnanosť viac ako 50%. No a tu by som rád pridal ešte jednu štatistiku. Jeden gymnazista stojí daňových poplatníkov prostredníctvom normatívu približne 1400 eur. Jeden študent odbornej školy, stojí približne 1900 eur. Naozaj nechápem, ako z týchto čísiel môže pán minister vydedukovať to, že presmerovaním časti gymnazistov (napr. tých, ktorí majú na ZŠ priemer nad 1,5) na odborné školy, urobí školstvu a vlastne celému trhu práce dobrú službu. Nechápem tejto logike pána ministra.

No a čo chcem týmto povedať? Vôbec neútočím na stredné odborné školy. Rovnako ako sú odbory, ktoré vychovávajú budúcich klientov úradov práce, tak sú aj odbory, ktoré majú obrovskú perspektívu a nulovú nezamestnanosť. Rovnako, ani s našimi gymnáziami nie je všetko v poriadku a tlak na kvalitu musí byť väčší. Na pár príkladoch som ale chcel ukázať, ako pán minister nesprávne číta namerané údaje, z čoho potom vychádzajú zase jeho návrhy. A na základe elementárnej logiky mi potom vyplýva, že takéto návrhy nemôžu byť správne.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?