Headlinom posledných dní je „inšpirovať sa v základnom školstve fínskym modelom a v odbornom školstve modelom nemecky hovoriacich krajín“. A rovnako donútiť budúcich gymnaziálnych maturantov k povinnej maturite z matematiky. V nedávnej minulosti nám minister sľúbil gymnázia len pre elitu, viac vysokoškolákov na technikách. Naozaj pekné myšlienky. Len škoda, že návrhy sa nedajú pretaviť do praxe a navyše nič neriešia. Akosi nechápem význam navrhovať niečo, čo nebudem môcť aj tak splniť (vďakabohu).
Fínsky aj nemecký model sú založené na slobode jednotlivca vo výbere(!!!). To je v absolútnom rozpore s ministrovými návrhmi. Vie vôbec pán minister niečo o týchto modeloch, keď nám ich tu sľubuje? Vie o tom, že hlavnou črtou fínskeho školstva je možnosť slobodne sa rozhodnúť (napr. vo výbere školy) a svoje rozhodnutie neskôr zmeniť? Vo Fínsku je normálne, aby študent po ukončení základnej školy išiel na odbornú školu, potom prestúpil na gymnázium, dokonca môže študovať obidve školy naraz. Školy sa môžu samostatne rozhodnúť čo, kedy a z čoho budú učiť. Vyberajú si svojich zamestnancov, neobmedzujú sa počtom žiakov v triedach. Učiteľ je slobodný jedinec, zodpovedný za výsledok svojej práce, ale nie je obmedzovaný byrokraciou (napr. šikanovaním inšpekciou, o čom by naši učitelia vedeli hovoriť) a nadmernou administráciou. Školský systém je založený na úplnej spolupráci všetkých strán, pričom v centre všetkého je trojuholník slobodný učiteľ – jedinečný jedinec (žiak) – kontrolór (rodič). Osobne som presvedčený, že len školstvo budované na slobodnom učiteľovi, vytvorí konkurencie schopné Slovensko. Som učiteľ, je to moja profesia, som profesionál (viem čo mám robiť). Akékoľvek štátne príkazy a direktívne nariadenia (často postavené len na pocitoch pána ministra), ktorých je už aj tak dosť, sú absolútne kontraproduktívne. Nie som neoliberál (hlavný nepriateľ pána ministra). K tomuto tvrdeniu má vedie učiteľská skúsenosť. Ako si bez úspechu hľadám slová pána Čaploviča po volaní po takýchto veciach. Je to všetko v rozpore s jeho reálnymi návrhmi – prijímanie na gymnázia do 1,5, určovať, kto bude čo môcť študovať , povinná maturita z matematiky a pod.
Odhliadnuc od hore uvedených vecí, hlavný problém spočíva v úplne niečom inom. Aplikovať na naše podmienky akýkoľvek iný školský systém, ktorý je od nášho tak diametrálne odlišný, je absolútne nemožné. To čo je vhodné pre Fínsko, nie je automatické dobré aj pre nás. Dokonca, čo môže byť dobré pre Bratislavu, nemusí mať rovnaký efekt v Trebišove. Nie je náhodou hlavný problém nášho školstva ten fakt, že každý nový minister nám tu v horizonte volebného obdobia, ponúka nové šokové zmeny a sľubuje si od toho nedosiahnuteľné veci? Postavme sa na rovné nohy, zanalyzujme si to, čo tu máme (a hlavne prestaňme tvrdiť, že tu v našom školstve nič nefunguje) a stavajme na súčasnej situácii. Navrhované zmeny by navyše predstavovali aj obrovské finančné náklady (napr. navrhované financie na kvalitu). Ministerstvo disponuje určitým balíkom peňazí a vždy natrafí na nejaký strop. Podľa štatistiky OECD sú na Slovensku náklady na jedného žiaka jedny z najnižších v EÚ (a dosahujú asi 40% fínskych nákladov). Ak niekto vytiahne argument, že sa nemôžeme porovnávať so západnou a severnou Európou, tak nech potom nechce pretvárať náš školský systém na ten ich.
Rovnako mimo je pán minister v povinnej matematike pre gymnaziálnych maturantov. Dlho som hľadal a nenašiel som nič podobné ani vo Fínsku a ani v Nemecku. Dnes maturujú študenti zo 4 predmetov, z toho sú 2 povinné. Pridajme k tomu tretí – matematiku. To máme, tri zo štyroch nadiktuje štát. Toto je tá sloboda, o ktorej je fínske školstvo? Predstavme si študenta, ktorý chce ísť študovať cudzie jazyky, medicínu a podobne. Ako do toho jedného voliteľného predmetu napasuje svoje požiadavky vzhľadom k vysokoškolskému štúdiu? Tu naozaj niekto verí, že povinnou maturitou z matematiky donútime študentov mať o ňu väčší záujem a následne sa nám budú hlásiť vo väčšej miere na tie univerzity, ktoré chceme tlačiť do popredia?
Mne osobne zo všetkého vychádza zatiaľ jedno. Pán minister strašne moc chce urobiť niečo zásadné, niečo veľké. Výsledkom toho je veľa návrhov, na prvé počutie aj akceptovateľných. Vráťme sa ale do reality a vychádzajme z našich možností. Nestavajme si vzdušné zámky, aké by to bolo, keby to fungovalo ako niekde inde. Od veci by nebolo ani to, keby pán minister zostúpil zo svojho akademického piedestálu a začal diskutovať, napr. aj s učiteľmi. Ale nie diskutovať tak, ako sme toho zatiaľ svedkami. Nie každý kto má iný nápad a názor je zlý a zaujatý. Nám učiteľom veľmi záleží, aby sa naše školstvo pohlo z miesta dopredu. Chceme sa len ubrániť novému experimentu na našom povolaní v presvedčení, že len úmysel niečo zmeniť nestačí. Voláme po zmene na základe faktov a argumentov, nie na základe osobných pocitov pána ministra. Osobne som presvedčený, že len slobodné školstvo ako protiklad školstva postaveného na štátnom direktivizme, je tou správnou cestou.