Pohon na gymnázia (SME 4.4. 2012)

Autor: Peter Chlupík | 18.4.2012 o 18:48 | (upravené 19.4.2012 o 9:05) Karma článku: 8,20 | Prečítané:  976x

Nastupujúci minister školstva začína svoju prácu zle. Je síce pravda, že sa nijako nevymyká z kontextu politiky Smeru (vypustiť balónik z ľahko uveriteľným posolstvom), ale jeho návrh na prijímanie žiakov na gymnáziá len s priemerom do 1,5 je jednoducho zlý.


Minister interpretuje len jednu stránku veci (tá, ktorá je populárna – žiaci sú slabí), ale neopiera svoje tvrdenia o merateľné fakty. Verbálne síce hovorí o začiatku odbornej a nie politickej práce na ministerstve (to je samozrejme chvályhodné), ale tento návrh to absolútne neguje.
Pohon na gymnáziá je až zarážajúci. Bol prezentovaný už vo volebnom programe Smeru a teraz dospel do absurdnej podoby. Základný problém je, že tento návrh nerieši nič systémové, len ničí to, čo ako tak funguje.

Aby sme však prešli od emócii a subjektívnych úsudkov autora, dajme si zopár reálne nameraných čísel. Pán minister sa odvoláva na akýsi nemecký model, kde to vraj funguje. Takže, na nemeckých všeobecnovzdelávacích školách študuje 48 percent žiakov (mimochodom, priemer OECD je 54 percent), slovenské gymnáziá navštevuje 28 percent študentov. Základný argument, o veľkom počte gymnázií, je preto chybný.
Zaujímavé je pritom aj porovnanie finančnej nákladnosti študentov pre štát. Jeden študent gymnázia stojí daňových poplatníkov približne 1400 eur, jeden študent odbornej školy 1880 eur. Nezamestnanosť absolventov gymnázií je podľa Štatistického úradu 5,7 percenta, absolventov odborných škôl 14,3 percenta. Väčšina študentov gymnázií pokračuje následne v štúdiu na univerzite. Nezamestnanosť vysokoškolsky vzdelaných ľudí sú necelé štyri percentá. Veľmi ľahko sa potom dá vypočítať finančná efektivita pre jednotlivé typy škôl.
Ak teda nedokážeme zabezpečiť prácu pre dnešných absolventov odborných škôl, ako ju chceme dokázať zabezpečiť pre tých budúcich?
Podľa ministerstva školstva, sú na Slovensku študijné odbory na odborných školách, ktoré produkujú až 80 percent nezamestnaných. Problém nie je v gymnáziách, ale v tom, ako fungujú a aké odbory učia odborné školy. Je naozaj správne, keď v menšom okresnom meste končí ročne desiatka nechtových dizajnérok, kaderníčiek a podobne?
Najviac som sa pousmial pri tvrdení pána Čaploviča o tom, ako mu vraj kamarát z technickej vysokej školy povedal, že absolventi gymnázií sú slabšie pripravení ako absolventi odborných škôl. Jediným reálne nameraným a objektívnym údajom o schopnostiach budúcich vysokoškolákov, je externá časť maturitnej skúšky. Takže ako dopadli maturanti v matematike v školskom roku 2010/2011? Úspešnosť gymnazistov 64 percent, úspešnosť „učňovkárov“ 45 percent. O akej kvalite tu hovorí pán minister?
Na záver hodnotenia výsledkov maturitnej skúšky samotný Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania  tvrdí: „vo všetkých predmetoch maturitnej skúšky sa potvrdili významné (!!!) rozdiely medzi úspešnosťou žiakov gymnázií a SOŠ“.
Uvedomuje si tu vôbec niekto, že gymnáziá dostávajú najnižší normatív zo všetkých typov stredných škôl na Slovensku? Naozaj chceme ničiť to, čo ako tak funguje a tým dúfať, že vzkriesime to, čo funguje slabo?
Školstvo potrebuje naozaj zmenu, možno dokonca šokovú zmenu. Základným cieľom by mala byť inštitucionálna reforma školstva. Problém nie sú gymnáziá, problémom je neefektívne odborné školstvo. Problémom nie sú stovky politológov ročne, problémom je systém, ktorý takýto stav umožní. Vysoká škola je pomaly v každom okresnom meste, ale za to gymnáziá nemôžu.
Na záver by som chcel dodať, že úroveň gymnázií naozaj mierne klesá. Je to však naozaj dané len horšími žiakmi? Dnes sa medzi žiakmi jednoducho nenosí mať samé jednotky. Na jednej strane máte výborného matematikára, fyzikára, ktorý však má štvorku z cudzieho jazyka a naopak. Nebránim sa separovať žiakov pri výbere na gymnázium podľa kvality. Zvolený návrh (priemer do 1,5) je však jednoducho zlým riešením. Sme naozaj presvedčení, že žiak s priemerom 1,45 z jednej školy je lepší ako s priemerom 1,53 z druhej školy?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?